História plaviek plná bizarností: Od kúpacích kabín po žraločiu kožu

Už ste sa niekedy zamýšľali nad tým, čo by sa stalo, keby ste sa preniesli v čase do roku 1900 na slávnu Miami beach? Horúci letný deň, Collins Avenue, vôňa pečenej kukurice, palmová alej a vietor vo vlasoch. Ak by ste hľadali sexi dievčatá hrajúce plážový volejbal v bikinách alebo playboyov s osmahnutým vyšportovaným hrudníkom v denimových šortkách, vaše snaženie by bolo márne. História plaviek je totiž dlhá ako ľudstvo samo a sprevádzajú ju poriadne bizarnosti.

Zatiaľ čo v antickom Grécku, starovekom Ríme či Egypte si úžívali ženy aj muži plávanie v adamovom rúchu alebo v plavkách, ktoré pripomínajú dnešné bikiny, stredovek priniesol nekompromisné pravidlá. Kresťania verili, že bohapustá zábava vo vode je nemorálna, a preto sa jej vo veľkom vyhýbali. S príchodom neskorej renesancie sa spoločenské nastavenie opäť uvolnilo. Ľudia začali využívať pobrežie, pláže a kúpele ako miesta na stretávanie a zábavu. Kúpanie v mori alebo v SPA sa stalo bežnou súčasťou horúcich letných dní. Hoci v Anglicku neexistoval až do polovice 19. storočia zákon, ktorý by zakazoval užívať si vodu „na nudistu“, nikto si na takýto extrémizmus netrúfol. Za akúsi etickú normu sa považovalo kompletne zahalené ženské telo, ktoré bolo skryté pod neforemnými bavlnenými, vlnenými, plátenými alebo flanelovými šatami. Tie neukázali ani kúsok zo ženskej siluety. Neodmysliteľným doplnkom bol aj klobúk, pančuchy a ľanový kabátik, aby spod stylingu neunikla ani jedna nanočastica ženského sexepílu. Do spodných lemov sa zvykli našívať závažia ako prevencia pred drzím vetrom, ktorý by mohol odhaliť kus snehobielej pokožky na nohách. Aj od mužov sa očakával istý plávací dresscode. Súlad s etiketou zabezpečili obyčajné šortky po kolená, vestička alebo vo Francúzsku obľúbené tielko.

Aquabella Annette v overale

Počuli ste už niekedy o kúpacích kabínach? Boli to špeciálne kúpacie stroje – malé domčeky, do ktorých ľudia vliezli a nechali sa odtiahnuť koňom hlbšie do vody. Tam sa mohli v pohodlí kúpať bez toho, že by ich niekto sledoval. Po skončení ich kôň opäť vytiahol na pobrežie, kde mohli ženy použiť kabínku na prezliekanie. Nebyť revolučnej austrálskej plavkyne Annette Kellerman, možno by ženy ešte dlho nosili neforemné habity. Ani naťahovačky s americkými zákonmi a pobyt v bostonskom väzení za odhalené ramená, nohy a krk ju neodradili od toho, aby spopularizovala svoj upravený model plaviek, ktorý pripomínal obtiahnutý overal. Jednodielne plavky známe ako „the Annette Kellerman“ si obľúbili ženy po celej Európe, pretože ponúkali komfort a symbolizovali slobodu pohybu.

Z plávania sa stáva obľúbený šport

Práva žien sa začiatkom 20. storočia podstatne zlepšili. Ako profesionálne plavkyne sa po prvýkrát predstavili na Letných olympijských hrách v roku 1912. Povýšenie plávania na obľúbený šport znamenalo nové výzvy pre výrobcov plaviek. Ženská silueta prestávala byť tabu, dôraz sa kládol najmä na funkčnosť. A tak sa prímorské oblasti zaplnili jednodielnymi a dvojdielnymi plavkami, ktoré odhaľovali ramená a stehná. Vývoj nových textílií nylónu a latexu v 30. rokoch umožnil dizajnérom pracovať precíznejšie so strihmi, ktoré doslova objímali ženské a mužské telo. Príjemné a účelné plavky už neboli len doplnkom na šport, ale formou ako odprezentovať na pláži svoju zmyselnosť a chytiť pritom žiadaný bronz. Prvé bikini prišli na scénu hneď po II. Svetovej vojne. Svoje meno dostali po šokujúcom mieste známom ako Bikini Atoll, na ktorom prebehlo niekoľko testov s nukleárnymi zbraňami. Bikini mali totiž vyvolať v mužoch priam explozívny efekt. Najprogresívnejšia značka plaviek Speedo začala v 50. tych rokoch využívať polyester, lastex a neskôr elastan a lycru, ktoré zmenili nielen charakter plaviek, ale aj ich vlastnosti. Športovcom pomáhali podávať lepšie výkony, rýchlo schli a vydláždili cestu novým originálnym dizajnom. Pamätáte sa na kontroverzné monokini a pubikini Rudiho Gernreicha? Monikini síce zahalili celé bruško, boky aj zadok, ale cez dekolt sa tiahli len dve šnúrky, ktoré podčiarkli holé prsia. Pubikiny naopak ukázali, ako samotný názov prezrádza, ženské ochlpenie. Tieto modely plaviek dominovali fashion editoriálom šteklivých časopisov v čase, keď bola skupina Queen na vrchole slávy.

Simulácia žraločej kože

Najinovatívnejším konceptom 90. rokov boli tankini a mix&match, čo v preklade znamená, že ste si top mohli zladiť s ľubovoľnými nohavičkami. Tankini boli akousi strednou cestou medzi bikinami a jednodielnymi plavkami. Hneď po ich uvedení do obchodov si odkrojili tretinu z celkového trhu s plavkami. Ich stvoriteľku, americkú dizajnérku Anne Cole, to vynieslo na piedestál slávy. Z úspechu sa na prelome milénia opäť tešila aj značka Speedo, ktorá predstavila špeciálne plavky Fastskin. Ich ciľom bolo simulovať žraločiu kožu. Možno si spomínate na olympijskú aféru z Letnej olympiády v Sydney, kde práve tieto plavky pomohli atlétom vyhrať 83 % zo všetkých medailí. Po tomto incidente boli plavky z netkaných materiálov na profesionálnych pretekoch definitívne zakázané. Technológie idú napriek tomu stále dopredu a obyčajný zákazník si môže vybrať z nekonečného oceánu možností. Hlavné je, aby sme sa na letnej dovolenke cítili príjemne a mohli si dobre zašportovať.

Zdroj: Babsy, BoardParadise